Neuznané / Neexistujúce štáty

Nepanuje jednoznačná zhoda, ako vlastne definovať regulárny štát. Jho koncepcia je stará a zle uchopiteľná – akonáhle začneme hľadať jasnú definíciu, nevyhnuteľne narazíme na rozpory, výnimky a anomálie.

Jednoduchá odpoveď môže znieť, že „skutočná“ krajina má svoje kreslo v zhromaždení OSN, najvýznamnejšia a najprestížnejšia organizácia na svete. Túto podmienku nepochybne splňuje väčšina štandardne uznaných štátov sveta, ale i táto definícia má háčik. Napríklad taký Izrael sa stal členom OSN už v roku 1949, ktorého členstvo dodnes neuznáva cez tridsať ďalších členských krajín od Kuby cez Bangladéš až po Maroko a Saudskú Arábiu.

A aby to bolo ešte komplikovanejšie, OSN uznáva i štáty bez plného členstva. V roku 2012 sa napríklad nečlenským pozorovateľským štátom OSN stala Palestina, rovnakú pozíciu má i Svätá stolica. A keď OSN Palestinu ako štát uznala, zdvihla sa proti tomu nevôľa niektorých členov, pre ktorých to jednoducho žiaden štát nie je. Zaujímavé je, že ani zmienená Svätá stolica v skutočnosti nie je štát. Je to v podstate len sám pápež, respektíve jeho kancelária – nie Vatikán, regulárny štát, v ktorom Svätá stolica sídli.

A ani plné členstvo v OSN ešte neznamená, že by sa jednalo o plnohodnotný štát. Príkladom je Tchaj-wan. V počiatočnej fáze existencie OSN väčšina štátov uznávala práve Tchaj-wan (vtedy sa mu hovorilo tiež „Slobodná Čína“), zatiaľ čo komunistický štát na pevnine („červená Čína“) bola v medzinárodnej izolácii. V roku 1971 sa táto absurdná situácia úplne otočila. Od tej doby sa Tchaj-wan prepadol do diplomatického tieňa – v najrôznejších štátoch sveta fungujú jeho obchodné komory či zastúpenia, ale skutočných ambasád má minimum.

A takto by sa dalo ešte pokračovať ďalej….