Jaskyne v blízkosti Kutaisi

Najbližšie dni v Kutaisi chceme naplno využiť výletmi do blízkeho okolia. Jedným z takýchto výletov je návšteva jaskýň nachádzajúce sa asi 20km severne od Kutaisi.

Keď si už čítal predchádzajúce diely, tak vieš, že ideálna doprava po Gruzínsku je pomocou tzv. Maršrutiek. Za lacný peniaz vieš precestovať celú krajinu. Ani tentoraz to nebolo výnimkou. U našej hostiteľky sme si zabezpečili takúto jednu maršrutku na celý deň. Tá bola v podobno štýle ako keď sme sa presúvali z Anaklia.

Presne v stanovený čas nás čakal šofér s diskotékovou výzdobou vo vnútri. Tak ako bolo u nás populárne pred pár desiatkami rokov tuningovať autá pomocou rôzneho osvetlenia, tak tu je to asi akurát v móde.

Prírodná rezervácia Sataplia

Keď už budeš chcieť navštíviť Prométeovu jaskyňu, ktorú nájdeš v každom sprievodcovi o Gruzínsku, tak netreba vynechať ani rezerváciu Sataplia, ktorá sa nachádza po ceste s miernou odbočkou.

Z Kutaisi sme si naplánovali odchod o 09:30 a tak v Sataplia patríme medzi prvých návštevníkov. V Gruzínsku sa všeobecne začína cez týždeň až niekedy o 10:00 (všetky inštitúcie, obchody, služby,…). Ani sa nečaká na pravidelné ½ hodinové pravidelné vstupy. Po zakúpení lístkov za 15 ₾ (cca 5,- €; domáci majú o polovicu lacnejšie) vyrážame so sprievodcom do areálu.

Prečo navštíviť tento park?

Na svete je len pár miest, kde sa dochovali dinosaurie stopy v mäkkom materiáli, ktorý rýchlo stvrdol. Ešte pred niekoľkými rokmi bola skala so stopami pod širokým nebom. Dnes už nad ňou stojí chodník a celé to je zastrešené.

Tieto skamenelé stopy dinosaurov pochádzajú z doby asi spred 120 miliónov rokov! Takéto stopy môžeš vidieť už len na ďalších dvoch miestach na zemi: v Turkménsku a v Tadžikistane.

Samotné slovo Sataplia sa dá preložiť ako “medové miesto”. O to sa zaslúžili divoké včely, ktoré žili v puklinách a dutinách pieskovcových skál, ktoré vyplnili medom. Pre med si sem ľudia chodili už v neolite.

V tomto areáli sa nachádza aj krátka jaskyňa v ktorej na toto ročné obdobie je príjemne teplo. Dokonca máme pocit, že aj teplejšie ako u nás na ubytovaní. Aj keď už máme prejdené všetky jaskyne na Slovensku, tak táto malá jaskyňa nie je extra zaujímavá. Nám chýba, ale to, ako tieto naše atrakcie predať. Už v iných krajinách sme sa stretli s tým, že aj z mála dokážu urobiť atrakciu, ako aj tu. Zobrali pár farebných svetiel a celú jaskyňu pekne nasvietili.

Aj na pár hodín

Park sa rozprestiera na veľmi veľkej ploche a stráviť sa tu dá aj niekoľko hodín. Nás sprievodca previedol iba narýchlo lesom so zástavkami v zabezpečených presklenených a uzavretých priestoroch. Na pohyb po parku sprievodcu nepotrebuješ. Určite by stála za zváženie aj sklenená vyhliadka, prejsť sa unikátnym lesom (je tvorený najmä buxusom – Krušpán zelený ktorý sa u nás používa na zastrihávanie do francúzskych parkov), či si posedieť na káve. Lenže sme tu absolútne mimo sezóny a chceme stihnúť ešte jednu atrakciu.

Prométeova jaskyňa

V snahe upútať na nejakú atrakciu, pomenúvajú sa podľa známych mien, ako táto jaskyňa. Prometheus určite nebol pripútaný v jaskyni, ale niekde v Kaukaze. Kde presne, to nik do dnešného dňa nevie. Niektorí vravia, že niekde poblíž Kazbegi, ale to je približne 200km odtiaľto. A to ešte občas pomixujú s ďalším hrdinom: Amirani. Ten mal podobný osud ako Prometheus a toho mali prikovať bohovia v jaskyni. Ale meno Amirani počujeme prvý krát a “nepredáva” tak dobre, ako Prometheus.

Aj tak sme sa nechali nahovoriť. Však je to ich najznámejšia jaskyňa. A aj na vstupnom si to nechajú premietnuť. Vstupné je až 20 ₾ (cca 6.70,- €) a ak sa chceš previezť aj na podzemnej 300m dlhej rieke doplatíš si ďalších 15 ₾ (5,- €). V čase našej návštevy sa na plavbu nedali zakúpiť lístky. Asi pre vysoký či nízky stav vody. Niečo ako v našej jaskyni Domica.

Na rozdiel od tej v Sataplia, je jej celková dĺžka 16km (a objavujú sa ďalšie priestory). Podľa informácii tu v podzemí strávime asi hodinu s prejdením takmer dvoch kilometrov a to cez také priestory ako: Argonatuova, Kolchidská, Prométeová, Médeiaová či Íberijská sieň.

Veľmi nás zaujala ponuka na speleologickú prehliadku. Tieto sme zas absolvovali na Slovensku najmä v Jaskyni mŕtvych netopierov, Krásnohorskej jaskyni či v Zlej Diere a je to úplne iný zážitok, ako klasická prehliadka. Z toho ich písma okrem ceny nič nevieme vyčítať, ale pri ďalšej návšteve tejto krajiny si to dáme do zoznamu MUST SEE.

Do vnútra jaskyne

Aj keď sa na niektorých blogoch môžeš dočítať, že sa jedná o tuctovú jaskyňu s gýčovým osvetlením, tak sa nenechaj odradiť. V tom gýčovom osvetlení síce majú pravdu, ale určite sa nejedná o tuctovú jaskyňu. Tak veľké priestory, aké sa nachádzajú vo vnútri, na Slovensku určite nenájdeš. Navyše v zime sa tu dobre zohreješ a v lete zas príjemne ochladíš. 14°C je tak akurát pre všetky ročné obdobia. Len sa priprav na pomerne veľkú vlhkosť. A aj keď je tu veľa netopierov, tie turistov vôbec neobťažujú, pretože lietajú dosť vysoko.

Je jedno či sa budeš aj plaviť v jaskyni, vyjdeš každopádne von z jaskyne úplne mimo vstupu. Možno budeš chvíľu zmetený ako my, že ako sa dostať naspäť. Netreba vôbec zúfať. Za chvíľu príde maršrutka a zoberie ťa naspäť na štart. Tá sa otočí toľko krát, koľko treba, aby všetci návštevnici boli naspäť na štarte. Je to v cene vstupného.

Našu VIP maršrutku aj s vodičom nachádzame tam, kde sme ho nechali. Výhodou je, keď máš takúto maršrutku, nemusíš sa starať o nič a môžeš si užívať. Ako sme už spomenuli skôr, keď nepoznáš miestne zvyky, neodporúčame si prenajať auto. V blízkych stánkoch si kúpime miestnu domácu pálenku a ideme späť do Kutaisi. Nechávame si zastaviť pri našej overenej reštaurácii.

Ulicami Kutaisi

Ešte máme približne 3 hodiny do zotmenia a škoda by ich bolo nevyužiť. Všimli sme si, že ponad rieku na protiľahlý kopec je natiahnutá lanovka. Inak v Gruzínsku majú asi fetiš na lanovky. Aj hocijaké menšie mesto má nejakú lanovku. No aj napriek tomu, že by mali mať otvorené, nikoho tu nie je. Dokonca nám nevedia poradiť ani v blízkom bare.

Zhodneme sa, že keď lanovkou sa nedostaneme na protiľahlý kopec, že tam pôjdeme peši. Nevyzerá to ďaleko a možno sa aspoň zvezieme opačným smerom. A keď tam chodí lanovka, určite tam okrem vyhliadky musí byť aj niečo iné.

Osud asi nechce aby sme sa dostali hore. Cesta parkom je uzavretá. Nevieme či kvôli tomu, že je nedeľa, alebo ešte nezačala sezóna, alebo len tak. No nevzdávame sa a dávame to inštinktívne okolo parku. Ďalšou prekážka je vo forme cvičebných strojov. Je ich akurát pre každého a zo zúfalstva začíname blbnúť.

Lunapark

Zo zadnej strany je vstup do parku otvorený na konci ktorého sú kolotoče! Keď už nič iné, aspoň sa pozrieme aké vymoženosti tu majú. Dvaja strážnici nás chcú vyhnať, ale lámanou ruštinou sa s nimi dohovoríme, že sme neškodní a chceme sa iba pozrieť. Nič viac. Nakoniec mávnu rukou a nechajú nás tak.

Ruské koleso vyzerá presne tak isto, ako to, ktoré je na mnohých fotkách z návštev Černobyľu. Takže odhadujeme, že má aspoň tak 35 rokov ak nie viac. Však aj ten stav tak vyzerá a nezakryjú to ani nové namontované “blikátka”. A hneď vedľa detských kolotočov sa do výšky vypína Eiffelova veža! Maximálny gýč. Pamätáš si na Lunapark pri Dunaji v Bratislave? Na rozdiel od toho nášho, tu ešte existuje.

Neskôr sa objaví ďalšia osôbka, asi prevádzkar a silou mocou sa nás snaží nalákať na 5D kino. A to úplne zadarmo! Hrdo nám ho predstavuje s miernym sklamaním, že už pol roka nebežalo a má nové filmy. Však kto by už chodil v zime do lunaparku.

Nechávame sa ukecať na jedno predstavenie, ale len v 4D. Striekajúcu vodu v tomto ročnom období nemusíme. Na prvý krát mu Windows prevedie neplatnú operáciu uprostred filmu, ktorý má asi 10 minút. Na druhý krát už všetko funguje ako má. Nakoniec je najspokojnejší prevádzkar, keď sme mu to pochválili. Naozaj vôbec nič nechcel. Ešte nás na zaver pozval do svojho baru na nejaký domáci alkohol, ktorý chutí ako mozartové gule. Myslíme tie čokoládové gule plnené pistáciovým marcipánom.

Schyľuje sa ku koncu

Cestou na ubytovanie, ešte obzeráme obchody, kde zajtra nakúpime suveníry domov. Zajtrajší deň je totiž nás posledný s extra adrenalínovým výletom. A ten ďalší už letíme domov. Tak si nenechaj ujsť ešte posledné časti.