India: 1.Deň – Presun

Manželka ma už budí o 06:00 s tým, že mi podáva môj vyzváňajúci budík. Napriek tomu, že prvý presun mám až na obed a spať som šiel niekedy o 03:00, ledva sa nad ránom vykopem z postele. Naschvál som si dával takýto krátky spánok, aby som bol extra unavený a nerobilo mi problém zaspať počas nočného letu.

Príprava na odchod

Ranný rituál nesmiem vynechať: zapnutie kávovaru → záchod → zapnutie PC → káva → cigareta → znova záchod. Pomaly, ale isto sa preberám do dňa a začínam vnímať okolie: moju rodinu. Tá si až veľmi uvedomuje, že odlietam niekam ďaleko, ale ja si stále myslím, že len tuto, niekam za humna v rámci Európy. A to mi nedochádza ani napriek tomu, že letenku som mal zakúpenú dva mesiace vopred (medzitým absolvované Tour de Romania) a že som si musel do pasu vybaviť indické víza, či sa nechať zaočkovať. Však ono mi to hádam dôjde.

Už o 08:00 ráno sa lúčim s rodinou (syn škola, manželka práca) a ja ostávam sám doma. Pomalým tempom, len zbežne prekontrolujem ešte raz batožinu, hodím sprchu a neviem čo s časom. Autobus na viedenské letisko mi odchádza presne na obed. OK. Idem teda niekam na skorý obed. Aký veľký omyl, že niekde v okolí autobusovej stanice nájdem slušnú reštauráciou s obedovým menu, či vôbec nejakým jedlom pred 11:00. Nakoniec som sa musel ulakomiť na bufety v Eurovea.

Autobusová stanica Mlynské Nivy

Na autobusovú stanicu dorazím hodinu pred odchodom a dostávam mierne dejá vú. Však tá stanica sa hádam za posledných 10 rokov vôbec nezmenila k lepšiemu. Napriek tomu badám, že hneď na poschodí, nad hlavným vchodom, je čakáreň pre medzinárodné cesty. Do toho spadá aj môj cestovný lístok za 1€. Dôjdem hore, čakáreň vyzerá slušne, tak idem do vnútra. No omyl. Chce to po mne nejaký kód. A že vraj ten dávajú dole pri pokladniach. Ach jaj.

Zas dole k okienku a znova hore, kde sa už úspešne dostávam do vnútra. Nie je to síce bohviečo, ale stále lepšie ako zbytok stanice. Dokonca sa tu môžeš bezplatne pripojiť na WiFi, nabiť si mobil, či osviežiť sa vodou z automatu. Jedine kávový automat chce peniaze. Ale je to skôr príspevok. Všetko za jednotnú cenu: 0.50€

Slovak Lines

Tento autobusový dopravca chce konkurovať Student Agency, či v službách alebo ponuke a keďže som mal česť ich už vyskúšať, tak veru testnem iného dopravcu. Asi to bolo prvý a posledný raz. Prvá vec, čo mi utkvela v pamäti pri objednávaní lístkov, že som si nevyberal žiadne miesto na sedenie. A to už je veľký problém. Osobne sa neponáhľam do autobusu ani do lietadla a nastupujem väčšinou medzi poslednými. Keď mám svoje miesto už dané vopred, nemám čo riešiť.

U Slovak Lines sa tlač dopredu. Totiž veľa ľudí si sadne bližšie k uličke a sedadlo pri okne nechajú voľné. Navyše sa tvária, že ťa nevidia, prípadne mladšie ročníky si nasadia slúchadla aby ignorácia bola viac znásobená. Potom sa musíš pýtať, či je miesto voľné a či si môžeš sadnúť napriek tomu, že autobus je poloprázdny.

Druhou kategóriou je občerstvenie. V Student Agency ti steward/-ka pekne rozdá slúchadlá k zabudovaným monitorom v opierkach a roznesie jeden nápoj zdarma podľa tvojho výberu. U Slovak Lines sú fľašky nahádzané v prepravke, ktorá je položená na sedadlách za vodičom (čím blokuje ďalšie dve miesta na sedenie). Keď nevieš, že si môžeš zobrať, máš smolu.

Za 1,- € na Schwechat

Dobre, skončím s negatívami. Však čo môžem chcieť za euro a iba za hodinovú jazdu. Len som to porovnal s konkurenciou. Jedine čo ma prekvapilo, bola jedna vychytávka v zabudovanom monitore. Môžeš si nechať totiž zobrazovať situáciu z prednej kamery u šoféra. Taká blbosť, ale poteší.

Ostatok je na zaplakanie. Či už ponuka filmov, seriálov alebo nejakej zábavy. A to nevravím o častom mrznutí obrazoviek (3x za hodinu) a nedostupnosti media servra. Nevadí. Už aj tak vystupujem vo Viedni na letisku.

Let do Paríža

Orientácia na známom letisku Schwechat je bezproblémová a iba idiot sa tu môže stratiť. Letím len s príručnou batožinou a tak vynechávam check-in a mierim rovno na môj určený gate. Bezpečnostná kontrola prebehla napodiv rýchlo a dokonca boli aj milý. Ani som nemusel vybrakovať pol batoha kvôli elektronike a stačilo, aby som vyložil len zrkadlovku a notebook. iPad, Kindle, nabíjačky, powerbanky a podobné hračky som mohol nechať kľudne v batohu.

Nástup do lietadla leteckej spoločnosti Vueling prebehol na prekvapenie tiež super. Žiadna kontrola rozmerov batožiny, napriek tomu že som s ňou presahoval predpísané rozmery (majú určené iné rozmery ako RyanAir) a váhu tiež nekontrolovali, aj keď na domácej váhe mi ukazovalo 9.7kg. Čiže s hmotnosťou by som mal byť OK.

Samotný let prebiehal ako pri každej inej nízkonákladovke. Malé hlučné lietadlo, pokyny stewardov v taliančine, francúzštine, nemčine a angličtine a s miernym meškaním sme pristávali v Paríži na letisku Charles de Gaulle.

Prestup v Paríži

Na to, že som mal k dispozícii takmer 3 hodiny na prestup, som rád že som to stihol. Vedel som, že to je druhé najväčšie európske letisko, ale nie až tak veľké. Len presun z terminálu 3, kde prístava väčšina nízkonákladových spoločností na terminál 2, mi to trvalo dobrú pol hodinu. Ešteže majú k dispozícii tie bez obslužné (bez vodičov) vlaky chodiace každé 4 minúty. Terminál 2 úspešne dosiahnutý a ešte som sa nechať odnavigovať do príslušného sektora na check-in.

Bez leteniek?

Musel som ísť na check-in aj napriek tomu, že som nemal batožinu na odbavenie. Totiž od AirSeychelles mi došla pripomienka letu na mail. Dokonca deň pred odletom aj upozorňujúci mail, že si môžem spraviť web check-in. Až na to, že na stránkach majú oznam, že online check-in sa dá vykonať iba na letoch medzi Seychellskými ostrovmi a nie na medzinárodné lety. Ako alternatívu ponúkajú check-in priamo na letisku. S malou dušičkou prichádzam so všetkými vytlačenými papiermi, čo mi došlo mailom od nich a nakoniec pýtajú iba pas. Po naťukaní údajov z dokladu padne ešte otázka či mám víza do Indie a už mi do rúk podávajú vytlačené letenky. Ale iba na cestu tam. Na cestu naspäť budem musieť to isté absolvovať aj v Bombaji. Ešte pre istotu sa ma dva krát pýtajú či naozaj cestujem iba s príručnou batožinou a nemám žiadnu inú na odbavenie, aj keď som ju mal v cene. Nejako nechápu, že do Indie cestujem tak naľahko.

Opúšťam Paríž

Tento článok píšem už vo výške 11.000m, počas letu. Smial som sa v duchu už pri vstupe, keď rada s PRIORITY BOARDING je pomalšia ako klasická. Našťastie ani tu nekontrolujú hmotnosť a rozmery príručnej batožiny, pretože prekračujem predpísané limity či už v rozmeroch, tak aj váhe (dovolené max. 7kg).

Pri vyhľadaní svojho sedadla ostávam prekvapený. Na sedadle je pre každého pasažiera pripravený vankúš, deka, a vrecúško obsahujúce jednorazovú zubnú kefku s pastou, teplé ponožky, štuple do uší a škraboška na oči. A to v ekonomickej triede. Začínam zisťovať, že táto letenka za 168€ sa naozaj oplatila.

Do štartu ostáva pár minút a ja nemám vedľa seba žiadneho pasažiera. To bude paráda, nebudem zlomený len na jednom sedadle, ale vyspím sa nejako na dvoch, napriek tomu, že stredová opierka sa nedá úplne schovať. Počas zohrievania motorov nám stewardky roznesú ponukový list na večeru a raňajky, spolu s formulárom potrebným pre vstup na Seychellské ostrovy.

Na čas sa odliepame od zeme a smerujem preč z Európy. A stále mi to nedochádza, kam vlastne idem. Asi mi to dôjde až keď vystúpim. Stewardky sa o všetkých príkladne starajú. Už po hodine roznášajú malý snack s nápojom zdarma.

O druhej nad ránom zaspávam rôzne polámaný cez dve sedadlá aby ma opierka netlačila s tým, či pri 14 hodín dlhom prestupe, ma vôbec pustia z letiska na ostrov. Záleží na akého úradníka narazím. Totiž pre navštívenie týchto ostrovov okrem spiatočnej letenky potrebuješ aj potvrdenie o ubytovaní, ktoré si overujú. Hádam bude mať úradník toľko rozumu, že keď odlietam ďalej ešte v ten istý deň večer, tak ubytovanie nepotrebujem.

Dobrú noc.

Prečítaj si ďalšie časti

• Ako zakúpiť spiatočné letenky do Indie do 200,- €
• Ako vybaviť indické víza
• Raj na zemi
• Konečne cieľový kontinent
• Ochutnávka mesta Bombaj
• Oddychový deň, opúšťam mesto Bombaj
• Váránasí – Obchodníci so smrťou
• Slávny Taj Mahal
• Nové Dillí – Hlavné mesto Indie
• Návrat do Bombja
• Seychely v nedeľu = Katastrofa