India: 10. deň – Návrat do Bombaja

Treba sa vrátiť do Bombaj. Lietadlo letí veľmi skoro ráno. To je niekoľko budíkov pre istotu nastavených 03:00. Človek ledva zavrie oči a už musí vstávať. Polovyspatý sa rýchlo obliekam, kašlem na rannú hygienu, beriem svoju zbalenú batožinu a vyrážam z hotela ešte so zalepenými očami.

Never všetkému čo ti povedia

Kľúče od izby nechávam položené na recepcii. “Hoteliér” spí na gauči pred recepciou a ani sa nehne. Obávam sa, čo keď náhodou bude mať pravdu. Musím rátať aj s tou najhoršou variantou, že budem musieť tie 4 kilometre na letisko prejsť peši. Ani nevyjdem z vedľajšej ulice na hlavnú a už pri mne brzdí tuk-tuk. Je 03:15!

Obligátna otázka, či nepotrebujem zviesť. Pýtam sa ho, že či ma vie zaviesť na letisko na vnútroštátne lety na Terminál 1 (Terminál 3 s medzinárodnými letmi je len 700m od hotela). Prikyvuje že áno. Nemám chuť sa dohadovať o cene a radšej mu ponúkam o 50% viac, ako by som sa dohodol cez deň. Jasné že ma berie. Kde inde by o takejto hodine zohnal platiaceho zákazníka.

Napriek informáciám od “hoteliéra” ma tuk-tuk vykladá rovno pred vchodom leteckej spoločnosti IndiGo. Toľko k tomu, akými klamstvami sú ťa schopní zahrnúť, len aby na tebe zarobili (viď záver predchádzajúceho článku).

Letisko žije 24 hodín denne

Napriek veľmi skorej hodine, letisko funguje evidentne nonstop. Nie ako väčšina tých našich menších európskych, kde v noci si nedáš poriadne ani kávu. Napr. letisko vo Viedni, aj keď je otvorené neustále, väčšina prevádzok otvára až 06:00. Tu fungujú nonstop. Je jedno koľko je hodín. A to píšem o budove s vnútroštatnými letmi. Medzinárodné lety sú úplne v inej budove. Tam to pochopím.

Terminál je možno o niečo prázdnejší ako cez deň, ale stále tu je dosť ľudí. Aj náš let do Bombaja je takmer úplne plný, na nejaké 2-3 miesta.

Lietadlo do Bombaj odlieta na čas a počas letu sa bavím s dcérou Indky, čo sedí vedľa mňa. Dostala to príkazom od svojej mamy, nech si otestuje angličtinu, čo sa naučila v škole. Tak to u mňa veľmi nepochodila, keďže poriadne neviem povedať ani súvislú vetu.

Cesta na hotel

V Bombaj mám teraz ubytovanie zabezpečené už neďaleko letiska, lebo na druhý deň odlietam. Nechávam sa tuk-tuk(-om) odviezť na hotel. Zjednávam cenu so šoférom, ktorý okrem čísloviek nevie vôbec ceknúť po anglicky. Síce neviem, či pochopil môj požadovaný cieľ, ale namiesto dohodnutej ceny zapína taxameter. To je tá najlepšia varianta.

Po tretej križovatke, som pochopil, že nevie kam má vôbec ísť. To mu vôbec nevadí. Zastavuje pri najbližšom spoluobčanovi a pomocou neho vysvetľujem cieľ a ten zase vodičovi cestu. Točíme sa naspäť a blížime sa k cieľu. No taxikár nezastavuje napriek tomu, že mu ukazujem a hovorím jasne “STOP”. Hotel Star Palace napriek tomu nikde nevidíme, ale podľa GPS by mal byť už blízko. Po asi 200m znova zastavuje a už sa môj šofér baví s ďalšími na cestu.

Ešte ani v roku 2016 sa firme Google nepodarilo zmapovať Bombaj. To je tak megalomanské mesto, že je otázkou, či sa im to podarí vôbec niekedy presne zmapovať.

Ukazujem názov hotela podľa booking.com a o chvíľu je pri nás ďalších 7 indov a spoločne sa dohadujú, kde to asi tak môže byť. Je sranda ich sledovať, ako sa každý snaží prispieť svojimi vedomosťami. Nakoniec sa zhodujú a režeme krížom 6 prúdovú cestu, aby sme sa otočili smerom naspäť. Nakoniec to bolo tam, kde som mu hovoril pre zastavenie, len na opačnej strane.

Oddychový deň

Po ubytovaní skoro ráno bez akéhokoľvek príplatku v prípade skorého check-in (výhoda Genius statusu na Booking.com) zavrhávam myšlienky na akékoľvek potulovanie mestom a dávam si za úlohu zohnať posledné suveníry a nejaké koreniny domov. Najprv chcem pozrieť slávnu “Fashion Street”. Čo som čakal? Niečo podobné ako v Budapešti?

Vôbec nie, nijako sa to neodlišovalo od zbytku mesta, či už budovami alebo bordelom. Rozdielom bolo len, že obchody sa týkali len oblečenia a ponuka ako na čínskom trhovisku. Koniec ulice bol ukončený kopcom, kde už začínali slumy tiahnúce sa po úboči až na vrchol. Radšej som si chytil najbližší tuk-tuk a zamieril som si to do obchodného domu Phoenix. Po klasickej bezpečnostnej kontrole, kedy som zapípal pri krabičke cigariet, ma vpustili dnu.

Nákupy

Akoby som sa ocitol v inom svete. Naše obchodné domy sa môžu ísť schovať niekam za kríčky. Niečo tak neuveriteľne veľké a hlavne čisté a tiché bez akéhokoľvek hluku zvonka. A to je jedno z menších nákupných centier v Bombaj-i. Obchody ešte len otvárali a mne sa začal žalúdok ozývať, že by nebolo zlé ho zaplniť nejakými raňajkami. Však, ako som vstával o 03:00 ráno a ešte som nič nejedol. Tentoraz som sa ulakomil na nejaké EÚ jedlo a zamieril do Pizza Hut. Vyzerá úplne identicky ako u nás, ale ponuku majú prispôsobenú miestnemu obyvateľstvu. Špecialitu, okraje plnené syrom, majú aj tu v ponuke. Vynikajúca voľba. Na raňajky pizza a k tomu mojito 🙂

Koreniny, na aké si len spomenieš

S plným žalúdkom sa hneď ľahšie nakupuje. Brázdim obchoďákom, no žiaden typický obchod pre turistov. Škoda :(. Píšem domov, aké koreniny mám nakúpiť a o chvíľu mi v mobile pristáva zoznam. Fúúúúú, tak to bola fuška. Niežeby ten zoznam bol dlhý, ale nájsť vybrané koreniny medzi tým nekonečným nepreberným množstvom.

Dve plné uličky len korenín. Majú tu asi 40 druhov len masaly! Takmer s plným košíkom mierim k otvorenej pokladni. S pokladňami presne ako doma. 10 pokladní, ale len dve otvorené. Len v rade som strávil asi pol hodinku. Za celý nákup platím v prepočte necelých 5,- €. Sa mi to zdá až neuveriteľné. Naložím nákup a pri východe z obchodu ma ešte kontroluje bezpečnostná služba či bloček sedí s nákupom.

Jedno by som mal, a ešte nejaký darček. Nakoniec pre plnosť mojej príručnej batožiny padá voľba na typické indické šatky. z kašmíru. V prvom obchode, do ktorého som vošiel, ma hneď usádzajú na pohodlnú stoličku a ukazujú mi nepreberné množstvo šatiek. Stačí si povedať základnú farbu a hneď ti donesú niekoľko desiatok kusov. Týmto prístupom sa nedá odolať a nakoniec jednu kupujem za úplne smiešnu sumu.

Druhý obchod nachádzam zvonka obchodného domu. Vyzerá tak darčekovo a možno tu budú mať aj moje vytúžené magnetky z Bombaj-a, ktoré mi chýbajú do zbierky. Nie nemá, ale volá svojmu bratrancovi a dáva mi návrh, že sa môže zastaviť u mňa na hoteli aj so vzorkami okolo 22:00. S ohľadom na cenu (4.50,-€/ks) a na stanovený čas odmietam. Napriek tomu ma zaujmú nádherné šatky z pašmíru. I obchod sa volá “Pashmina and fashions” a prístupom je vidieť, že to nebude žiaden podvrh.

Nákup kašmírových šatiek

Osobne pre skúšku pravosti, mi aj vyberá z jedného šálu vlákno a zapaľuje ho. Cítiť ho kombináciou spálených vlasov či nechtov. To je dobrý znak, že sa jedná o pravý pašmín. Pašmínový šál je utkaný z pravých prírodných kašmírových vlákien – z kašmiru (vlna z kašmírských kôz Chiangra), ale taktiež zo zmesi prírodného kašmíru a hodvábu. Od toho sa odvíja cena. Ako prejavím záujem, vo všetkom sa mi snaží vyhovieť. Aj mi zatiaľ dá nabíjať mobil a powerbank, zavolá niekam a o chvíľu popíjame chai masala a vyberám si.

Nie som si istý farebnou kombináciou výberom šálu a vďaka mobilnému internetu na diaľku uskutočňujem videohovor s mojou manželkou. Nakoniec si vyberá pre seba a ešte aj pre najmladšieho člena domácnosti.

Nakoniec nastáva zas nikdy nekončiaca hra handrkovania o cenu, ktorú sme uzatvorili k vzájomnej spokojnosti. U nás doma by som dal za to minimálne 4x viac. Ak by som vôbec niečo v takej kvalite zohnal.

Darčeky nakúpené, môže sa ísť späť na hotel. Ešte o nejakej 18:00 dávam neskorú večeru a ide sa spať. Zajtra ma čaká už vyčerpávajúca dlhá cesta domov. A znova s celodenným prestupom na Seychellských ostrovoch!

Prečítaj si ďalšie časti

• Ako zakúpiť spiatočné letenky do Indie do 200,- €
• Ako vybaviť indické víza
• Presun do Indie
• Seychelly! Raj na zemi?
• Konečne cieľový kontinent
• Ochutnávka mesta Bombaj
• Oddychový deň, opúšťam mesto Bombaj
• Váránasí – Obchodníci so smrťou
• Slávny Taj Mahal
• Nové Dillí – Hlavné mesto Indie
• Seychelly v nedeľu = Katastrofa