India: 8. deň – slávny Taj Mahal

No to ti bol luxus. Ani vo sne sa mi nesnívalo, že napriek všetkým negatívnym informáciám o indických vlakoch to bude radosť cestovať.

Už v predchádzajúcom článku si videl ako vyzerá taká stanica, prípadne aj vnútro vlaku. Ale čo sa týka úrovne poskytovania služieb, to je na jednotku. Síce neviem ako v iných triedach, lebo na indických železniciach je ich celkovo 12! Osobne ja som testoval v “Tier 2AC”, čo znamená druhá trieda “Air Condition”. Príbuzné k mojej triede, je ešte 3AC. Je to vlastne to isté čo 2AC, ale nad sebou sú tri lôžka.

Slovenské železnice by sa mohli učiť

Vlaky zvonka síce vyzerajú ako dobytčáky, ale len čo som vošiel, normálne že kosa z klimatizácie, kombinované stropnými ventilátormi. Až mi zima bola. Už som rozmýšľal, že si vytiahnem mikinu, ale nakoniec si telo zvyklo. Za chvíľu chodila služba a doniesla mi čisté posteľné povlečenie spolu s vankúšom a dekou.

Do prichádzajúcej večierky v pravidelných intervaloch chodia predavači s chai masala, pochutinami, vodou a zamestnanci zo železničnej kuchyne. U tohto zamestnanca si stačí objednať jedlo, a do pol hodiny máš čerstvo uvarené, nie prihrievané, jedlo do 1.50€ kompletne aj s polievkou! Indické železnice sú totiž z jedných najlepších a najväčších zamestnávateľov v Indii. Zamestnávajú až 1.2 milióna ľudí!

Meškanie je štandardom

V minulosti som v našich vlakoch na Slovensku nedokázal vôbec spať, v lietadlách skôr spím trhano, vždy tak na 10-15 minút. Tu som zalomil ani neviem ako, až nastavený budík ma budil. Mám ho nastavený tak 30 minút pred príchodom do Ágra. Tak som sa v strese začal baliť, že za chvíľu vystupujem. Pre kontrolu pozerám do mobilu na našu aktuálnu polohu a zisťujem, že indické železnice nesklamali. Na 13 hodinovej ceste, dlhej 600km, sme nabrali meškanie až 2 hodiny!

A prvý krát v živote vyskakujem z idúceho vlaku na stanici! Indické vozne nemajú poistku na dverách a pri tak dlhom vlaku som nechcel prechádzať celý perón. Toto som odpozoroval od Indov. Len čo vidieť nadchod ponad koľajnice, vyskakujem z brzdiaceho vlaku 🙂

Na stanici v Ágra, je to už rovnaký kolotoč. Len čo vyjdeš z budovy a nie si miestny, ihneď sa na teba vrhnú taxikári. Ok, idem si pozrieť aké sú oficiálne prepaid ceny za taxi a to už viem, že môžem vydeliť v kľude číslovkou 4. Popritom neustále dobiedzajú taxikári, tak im vravím moju cenu. A zas kolotoč rozprávok. Že on má licenciu, a aké sú prepaid ceny. Nechceš? Nechaj tak. Nájde sa niekto iný. Druhý tiež, tak dávam zas ja svoju rozprávku, že nie som prvý krát v Indii a nech to na mňa neskúša. V tom momente ma berie za ¼ oficiálnej ceny.

Hotely

Ubytovanie v Ágre som si už vopred rezervoval cez booking.com z pohodlia domova. Je to najlacnejšie ubytovanie z celého môjho cestovania po Indii. Lacnejšie ma už len vyšla cesta nočným vlakom, kde som mal samozrejme dva v jednom. Aj nocľah a zároveň aj presun.

Strohé a praktické ubytovanie

Ešte som poriadne neopisoval v žiadnom článku ubytovania, tak to teraz napravím. Celkovo sú v Indii dosť jednoduché a strohé ubytovania, ak hľadíš trochu na cenu a nepožaduješ nič extra. A asi aj vidieť z mojich článkov, že hotel potrebujem len na osprchovanie a prespanie. Viac mi netreba. A presne v tomto duchu sú ubytovania.

Posteľ a sprcha s WC (súkromná alebo spoločná) a nič viac. O čistote sa nebudem rozpisovať. Je adekvátna na Indiu. Pôvodne biele vankúše o belobe môžu len snívať, pod posteľ a do kútov sa radšej nepozerám a pre kľud duše nepozerám ani pod plachtu. Našťastie som v tomto dosť odolný. Na väčšine ubytovaní som nemal k dispozícii ani plachtu na prikrytie, iba v jednom ubytovaní. Pri tých teplotách čo tu asi celoročne sú (tesne pod 30ºC) v noci, ani ti ju netreba. Skôr oceníš stropný ventilátor, len keby tak nehučali a raz za čas ich namazali.

Sprchy sú v zásade len studené. Ani neviem či to nazvať sprchami aj keď to tú definíciu spĺňa. V rámci šetrenia priestorov, je to v jednom priestore s WC. Ak je WC riešenie na štýl arabských krajín, tak ten slúži rovno aj ako oddtok pre sprchu.

Tuk-Tuk na celý deň

Samotna Ágra nie je veľká, ale zas medzi jednotlivými miestami ktoré chcem navštíviť, je veľká vzdialenosť a aj tak sa dosť nachodím na samotných pamiatkach. Preto som bol zvedavý, ako nízko sú ochotní zájsť domáci, keď si prenajmem tuk-tuk na celý deň. Vysvetľujem, čo všetko chcem navštíviť a hneď od brucha strieľam 200 ₹ (približne 2.8 €). Ouuu. Asi málo som povedal, ale však nemusím pochodiť hneď u prvého, ktorý mi ukazuje, že 700 ₹ je normálna cena. Nechceš nevadí, skúsim šťaastie ešte inde. Však týchto šoférov je po meste dosť a možno sa niekto nájde. Ideálne je to skúšať rovno na ich stanoviskách, kde máš väčšiu šancu. Na jednom takomto stanovisku sa mi podarí zjednať moju navrhovanú cenu, aj keď ten, čo mi súhlasil s cenou, nie je veľmi šťastný.

Ešte chvíľu sa handrkujeme o 50 ₹ (cca 0.67 €), ale som neústupčivý. Nakoniec uzavierame dohodou na tých 200 pod podmienkou, že má vezme do troch obchodov. Čo viem, títo taxikári dostávajú bakšiš od majiteľov obchodov, keď im tam privezie zákazníka. Ja môžem, ale nemusím kúpiť vôbec nič. Neskôr sa vyzvedám, v akej výške je ten bakšiš. Prezrádza, že dostáva od každého takéhoto obchodu príspevok na 1l benzínu. Na večer sme obaja spokojní.

Taj Mahal

Jeden zo siedmich divov sveta! Napriek tomu, že je to úchvatná stavba čisto z mramoru, tak sa nedostaví ten wauuuu efekt. Začína to už pri bráne, kde ta znova celkom legálne ozbíjajú. Pre domácich cena 50 a pre turistov 1000 ₹! Následne si vystojíš radu, medzi kovovým zábradlím vyznačujúc radu, akoby ťa viedli na porážku. Na konci tejto rady, prejdeš detektorom kovu. Keď už toto konečne absolvuješ, tak druhá policajná kontrola ti povie, že s batohmi je zakázané ísť dovnútra. To nemohli dať už k pokladni nejaký oznam?

Dobre, kde si ho teda môžem odložiť. Odpoveď ma takmer odrovnala. Na konci ulice je “LOCKER ROOM”. Len kúsok, nejakých 800m, to nemôžeš minúť. FUCK! Nakoniec mi aj tak nič iné neostáva, len tam môj prázdny batoh odniesť, pretože mám v ňom len fototechniku a tú si vešiam na krk. A celú procedúru môžem absolvovať znova.

Konečne som vo vnútri areálu, ale slávny Taj Mahal ešte nevidieť. Až keď po chvíli idem s davom, tak sa predo mnou vynorí tak, ako ho má asi každý nafotený.

Choroba Indov: Selfie!

V samotnom areáli už je neskutočné množstvo turistov a pomaly ešte viac, akože profesionálnych fotografov, ktorý ťa nafotia svojim alebo tvojim fotoaparátom za príslušný obnos. Tu vznikajú presne tie gýčové fotky, ako ľudia držia prstami špičku Taj Mahalu, alebo ho majú na dlani a dosť veľa iných póz. Ďalšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí si fotia neskutočné množstvo selfie v tých najdivokejších polohách, len aby to na fotke vyzeralo dobre. Indovia majú všeobecne veľkú záľubu v selfie. U mladých to vidíš takmer neustále. Na ulici, v bare, pri stánku s jedlom, v obchode a určite aj na záchode. Následne si to nechávajú odsúhlasiť s tým, s kým sú.

Čistota predovšetkým 🙂

Míňam v parku tieto skupiny a presúvam sa bližšie. Dokonca nájdem aj voľný flek, odkiaľ si môžem vyfotiť tento Taj Mahal, a akých sú aj milióny na internete. Ak chceš ísť na samotné nádvorie Taj Mahal-u a aj dovnútra, musíš si obuť návleky alebo sa úplne vyzuť a ísť bosý. Na to, že zatiaľ kde som bol v Indii, to vyzerá ako zberný dvor OLO, tak tu až príliš dbajú na čistotu. Ja sa vyzúvam a našťastie ešte doobeda je samotný mramor chladný.

Ako tak stojím pri jednom z minaretov či samotnej budove, majestátnosť sa tomu nedá uprieť. Osobne sa mi páčia tie doplnkové budovy, ktoré až tak nevidieť. Z jednej strany Taj Mahal je budova pre hostí a z druhej strany zas nádherná mešita.

Docela ma zaujalo aj vyrezávanie do mramoru. Všetky tie komplikované tvary sú urobené len z jedného kusu mramoru. Ak sa umelec v minulosti sekol, tak to musel byť celkom prúser. Preto asi tá stavba toľko trvala. Vo vnútri mauzólea je hrobka ohradená mramorovou stenou a zo stropu visí luster. Takisto všetko len z mramoru. Viac toho tu nie je.

Vo vnútri treba dodržiavať ticho a je prísny zákaz fotenia. No domáci to mali úplne na háku a skúšali si vyfotiť tie najpodarenejšie selfie pri patričnom hlučnom rozprávaní sa. Tak na chvíľu som splynul s davom a napriek zákazu, robím i ja pár fotiek. Nebyť toľkého davu turistov, kde drvivá väčšina je tam iba kvôli foto, tak by to bol možno aj lepší zážitok.

Krajší Taj Mahal a zadarmo

V neskorých poobedňajších hodinách som sa zastavil ešte v Mehtab Bagh, čo je nejaký park so stromami na druhej strane rieky. Odtiaľ je prekrásný výhľad na Taj Mahal. A hlavne, nie si zavalený množstvom turistov. Dokonca by som povedal, že je to ešte krajšie ako z vnútra areálu. A mohol som ušetriť 1000 ₹.

Ágra Fort

V meste Ágra toho dokopy nie je nič extra k videniu. Určite sa ale oplatí zájsť do pevnosti Ágra, ktorého krásu zatieňuje práve Taj Mahal. Až veľmi sa podobá červenej pevnosti v Dilí. Za jej veľkú rozľahlosť určite hovorí 2.5km dlhý obvodový mút. Pevnosť je väčšinou postavená z červeného pieskovca. Tu si tú prehliadku určite užiješ viac a oplatí sa najať si za pár rupií miestneho sprievodcu. Nie sú tu ani také prísne bezpečnostné pravidlá a aj napriek zákazu vstupu s batohom, keď som policajtom ukázal obsah, tak pochopili a pustili ma ďalej. I zo zdieračského vstupného pre turistov 550 ₹, máš 50 ₹ zľavu, ak si pred tým navštívili Taj Mahal.

Nakupovanie

Idem i ja splniť svoju časť dohody a pred tým, ako ma taxikár v tuk-tuk vyhodí na miestnom lokálnom bazáre, ideme obehnúť 3 miestne obchody, kde dostane za mňa províziu. V každom sa zdržím asi tak 10 minút a aj keď sa predavači veľmi snažia, nič nekupujem. Len v jednom obchode objavujem magnetky. Aspoň nejaké donesiem domov známym.. Skôr sa viac zaujímajú o mňa, keď sa dozvedia že som zo Slovenska a nie.

Celodennému taxikárovi vyplácam za vozenie 200 ₹ a necháva ma na trhu v blízkosti hotela. Na večeru skúšam zas niečo nové, ani neviem čo to je. Toto ma začína baviť. V podstate som ešte v Indii nejedol žiadne jedlo, ktoré by mi nechutilo aj keď úplne vábne vždy nevyzerá.

Náhodné stretnutie

Na terase hotela s výhľadom na Taj Mahal (vidíš len siluetu, pretože nie je v noci vysvietený) píšem tento článok a k tomu popíjam vychladené pivo. Vychladené je možno silné slovo. Pivo má približne 24º. Už po prvom dúšku cítim jeho účinky.

Na hoteli sa ubytovávajú noví hostia a dvaja si idú omrknúť terasu. A že či ich počujem dobre? Však to je slovenčina! Tak sa im prihováram a o chvíľu prídu ďalší traja. Tiež sú prvý krát v Indii a tak si vymieňame tipy a rady. Ešte mi poskytnú horalku z vlastných zásob! Takto sedíme takmer do pol noci a ja sa musím ísť odobrať do postele, lebo podľa cestovného poriadku by som mal o 08:18 nastúpiť na vlak smerujúci do hlavného mesta Indie.

Prečítaj si ďalšie časti

• Ako zakúpiť spiatočné letenky do Indie do 200,- €
• Ako vybaviť indické víza
• Presun do Indie
• Seychelly! Raj na zemi?
• Konečne cieľový kontinent
• Ochutnávka mesta Bombaj
• Oddychový deň, opúšťam mesto Bombaj
• Váránasí – Obchodníci so smrťou
• Nové Dillí – Hlavné mesto Indie
• Návrat do Bombja
• Seychelly v nedeľu = Katastrofa